Centrum krízového riadenia FSV UCM

Cieľ:

Výsledky medzinárodných výskumov dokazujú, že v skutočnosti „neschopnosť lídrov účinne reagovať na strany verejnej kontroly môže byť ničivejšia ako samotná mimoriadna situácia“ (Bierck, 2002). McGinn (2017) a Olsson (2014)vo svojej publikácii poukazujú na skutočnosť, prečo si zvládnutie kľúčovej úlohy vo vypätej situácii tiež vyžaduje správny druh mentálnej prípravy, význam krízovej komunikácie a riadenia špecificky vo verejných organizáciách, ktoré majú v tejto oblasti osobitný význam, pretože majú významnú zodpovednosť za prípravu, komunikáciu a riadenie rozsiahlych spoločenských kríz. V dôsledku toho je potrebné vypracovať adekvátne prístupy v rámci výskumu krízovej komunikácie nad rámec jeho tradičného zamerania na riadenie viny aktérov a zohľadniť otázky týkajúce sa potrieb komunity, ako napríklad úloha komunikácie pri zlepšovaní odolnosti. Liu, Fraustino a Jin (2015) Branik, Agyei, 2015; Kaigo, 2012 poukázali na potrebu súladu občanov aj krízových manažérov pri vytváraní reakcií na udalosti. Vychádzame z výskumných aktivít WHO, WEF, OECD,WB,…

Náplň:

Výskumno-vývojové aktivity zamerané na identifikáciu potrieb a nastavenie nástrojov pre pomoc pri zabezpečovaní dobrej správy vecí verejných adekvátnym krízovým riadením a realizáciou činností a politík v oblasti budovania kapacít miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom v čase krízy.

Personálne zabezpečenie:

Riaditeľka: doc. PhDr. Andrea Čajková, PhD.

Členovia:

prof. Ing. Ivana Butoracová Šindléryová, PhD.

doc. PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD.

doc. PhDr. Peter Horváth, PhD.

doc. PhDr. Tatiana Tökölyová, PhD.

Ing. Nikoleta Bednáriková, PhD.

Výstupy centra:

  • Analýza dostupných výsledkov výskumu a vytvorenie podkladov pre tvorbu manuálov a odporúčaní pre potreby krízového pandemického riadenia na úrovni miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov. Tvorba edukačných materiálov, on-line kurzu, vedecké a odborné publikácie výsledkov empirického výskumu.
  • Analýza regionálneho a miestneho vplyvu krízy COVID-19 – vplyv na zdravie, hospodársky fiškálny, infraštruktúrny rozmer.
  • Návrh nástrojov na optimalizáciu vybraných procesov v zdravotníctve, súbor nástrojov zameraných na pomoc pri posudzovaní ich pripravenosti a odolnosti orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach v krízových situáciách s cieľom riešiť osobitné výzvy miestnych orgánov a nastavenia verejných politík.
  • Modul odbornej prípravy a budovania kapacít v oblasti krízového pandemického manažmentu na všetkých úrovniach verejnej správy. Súbor nástrojov umožní miestnym orgánom zmerať svoju pripravenosť a schopnosť zvládať núdzové situácie na úrovni inštitúcií, administratívy a občianskej spoločnosti, ako aj ich schopnosť zapojiť všetky zúčastnené strany do rozhodovacieho procesu. Pomôže identifikovať úrovne zraniteľnosti a odolnosti prostredníctvom zamerania na spoločenstvo, analyzovať inštitucionálny, sociálny, ekonomický, ľudský kapitál a infraštruktúrny rozmer. Súbor nástrojov tiež ponúkne prípadové štúdie z členských štátov EÚ, a preto slúži ako nástroj na budovanie kapacít uľahčujúci výmenu najlepších postupov a vzájomné učenie sa.
  • Modul odbornej prípravy a budovania kapacít s prehľadom rôznych aspektov krízy (psychologické, sociálno-ekonomické), postupom vytvorenia tímy krízového riadenia a rozvoja komunikačnej stratégie. Aj keď bude modul špeciálne vyvinutý na pomoc úradníkom pri riešení stavu núdze Covid-19, bude mať všeobecný význam a je použiteľný pre všetky krízové alebo núdzové situácie, ako sú prírodné katastrofy, ekologické havárie, teroristické hrozby alebo dokonca konflikty. Je koncipovaný pre miestnu úroveň, ale dá sa prispôsobiť iným úrovniam vlády.
  • Podpora osvedčených postupov – nadviazanie pevného spojenia medzi rôznymi zainteresovanými stranami, ako je vládna občianska spoločnosť a širšia verejnosť, pokiaľ ide o úlohu vedy pri zlepšovaní nášho globálneho zdravia.
  1. Čo je to Centrum krízového riadenia FSV UCM ?

Centrum krízového riadenia realizuje výskumné aktivity a spoluprácu s praxou poskytujúce nevyhnutné poznatky pre organizáciu krízového riadenia s cieľom čo najefektívnejšieho riešenia kritickej situácie. Centrum krízového riadenia prepája a organizuje kľúčových aktérov, ktorí majú za cieľ riešiť logistiku v prípade katastrofy, vyhodnocovať riziká a potrebné zdroje, centralizovať informácie a definovať komunikačnú stratégiu.

Centrum krízového riadenia poskytuje výskumnú platformu krízového a núdzového riadenia, ktorá umožňuje kľúčovým ľuďom osobne alebo virtuálne sa stretnúť, a spolupracovať na plánovaní prevencie, bez ktorej je riskantné očakávať mobilizáciu správnych zdrojov, keď dôjde ku kríze. Pomocou tejto platformy plánujeme skúmať možnosti pre kontrolu rizika krízy. Na základe výstupov a výsledkov výskumov je potom možné robiť informované rozhodnutia a bezpečne doručovať správy cieľovej populácii.

 

  1. Kto potrebuje centrum krízového riadenia?

Výsledky Centra krízového riadenia môže využiť každá organizácia alebo spoločnosť, ako i orgán verejnej správy, ktoré sa snažia kontrolovať potenciálne riziká vyplývajúce z incidentu, a tiež slúži na efektívnu komunikáciu s partnermi, zamestnancami a tímami.

Cieľom je nastaviť formy a kanály komunikácie, pričom informácie sa komunikujú so všetkými relevantnými aktérmi. Úlohy sú optimálnejšie organizované a na mieste sú rýchlejšie.

 

  1. Prečo je významné Centrum krízového riadenia?

Centrum krízového riadenia má za cieľ skúmať a vytvoriť manuál pre zostavenie krízovej jednotky, centralizovať a uľahčovať výmenu informácií medzi partnermi, odosielať núdzové a oznamovacie správy, uľahčovať rozhodovanie, iniciovať správne konanie v prípade incidentu atď.

Automatizácia tohto procesu tak následne pomôže spoločnosti efektívnejšie reagovať na katastrofu. Prijmú sa rýchle opatrenia a vývoj bude monitorovaný a dostupný v reálnom čase. Vďaka diskusiám medzi zainteresovanými stranami budú vopred stanovené tímové oznamovacie postupy jednoducho a bezpečne spustené.

Plán krízového riadenia, ktorého systém implementácie tvorí taktiež súčasť budúceho manuálu na základe dobre premyslených stratégií, bude slúžiť ako preventívne opatrenie na zaistenie bezpečnosti ľudí. Obmedzí to aj finančné straty spoločnosti.

 

  1. Kedy by sa mali využiť výsledky a výstupy / manuál centra krízového riadenia?

Spoločnosť bude využívať manuál krízového riadenia na informovanie a výmenu informácií s kľúčovými ľuďmi organizácie a na riadenie incidentov, prírodných katastrof alebo akýchkoľvek veľkých kríz.

Systém, ktorý je navrhnutý na základe plánu krízového riadenia spoločnosti, bude definovať proces a obsah komunikácie a umožní sledovanie výmen a rozhodnutí počas trvania krízy.

 

  1. Plán výskumného zamerania centra krízového riadenia

Sumarizované príklady dobrej praxe zapojených špecialistov, identifikovaný plán kontinuity procesov na štrukturálnej aj organizačnej úrovni a plán implementácie krízového riadenia. Jasne definovaná stratégia.

Systematizované znalosti zhromaždené pre na identifikáciu akýchkoľvek slabých stránok a ohrození, na zlepšenie a následné školenie ľudí v konkrétnej organizácii, ktorí budú používať systém upozornení a hromadného varovania.

Organizácia je na základe manuálu Centra krízového riadenia FSV UCM  pripravená zvládnuť núdzovú situáciu.

Výskumné oblasti Centra krízového riadenia FSV UCM:

Centrum krízového riadenia FSV UCM realizuje systematický výskum proaktívneho a reaktívneho krízového riadenia. Hlavným cieľom výskumu centra je podpora vedeckého potenciálu univerzity, územnej samosprávy, regiónu a Slovenskej republiky v oblastiach krízového riadenia a manažmentu rizík. Vo všeobecnosti možno výskumnú agendu Centra krízového riadenia definovať nasledovne:

  • zvýšiť efektivitu rozhodovacích procesov v krízovom manažmente na úrovni územnej samosprávy a štátnej správy;
  • hľadať optimálne modely a procesy v krízovom manažmente na riešenie rôznych typov kríz vyskytujúcich sa v spoločenských a prírodných procesoch.

Výskumnú agendu Centra krízového riadenia ovplyvňuje aj spolupráca s relevantnými aktérmi pre prepojenie výsledkov výskumu s praxou, kam spadajú predstavitelia verejnej správy a mimovládnych agentúr SR ako i zahraniční partneri. Centrum úzko spolupracuje so svetom praxe a jeho cieľom je osloviť akademickú aj odbornú komunitu, ktorá sa zaujíma o riešenie krízových situácií.

Centrum krízového riadenia FSV UCM študuje krízový manažment vo verejnom sektore, analyzuje, ako sa rôzne úrovne vlád pripravujú na všetky typy kríz a ako ich zvládajú. Centrum sa zaoberá akademickým výskumom, ktorého cieľom je vysvetliť pôvod, vzorce a výsledky úsilia v oblasti krízového manažmentu.

Krízy identifikujeme ako vážne ohrozenie základných štruktúr alebo základných hodnôt a noriem systému, ktoré si pod časovým tlakom a vysoko neistými okolnosťami vyžaduje robiť životne dôležité rozhodnutia. Hoci sa povaha kríz, nástroje tvorcov politík, politický tlak a vnímanie verejnosti časom zmenili, stále platia primárne aspekty kríz.

Krízy vnímame ako výsledok procesu akumulácie nedostatkov alebo napätia v systéme. Preto skúmame inkubáciu kríz a riadenie bezpečnosti a ochrany. CRC zahŕňa pohľad viacerých aktérov a organizáciu na predchádzanie krízam, riadenie a obnovu alebo zvýšenú odolnosť.

Cieľom Centra krízového riadenia FSV UCM je osloviť akademickú aj odbornú komunitu, ktorá sa zaujíma o riešenie krízových situácií a v spolupráci s nimi sa zaoberať riešením kritických otázok krízového riadenia, ako sú:

  • strategické riadenie a politika krízového manažmentu
  • sieťové riadenie bezpečnostných udalostí a reakcia na krízu
  • problémy cezhraničných kríz
  • úloha nových technológií zapájajúcich občanov do krízového manažmentu

 

Primárne sa tak bude výskum Centra zameriavať na témy spojené s prípravou na krízy, reagovaním na ne, zotavovaním sa z nich a zmierňovaním následkov incidentov v rámci celého spektra rizík núdzového manažmentu/riadenia katastrof. Ide o dôležitý cieľ vo svetle veľkých celosvetových katastrof, ktoré mali významný vplyv.

Z hľadiska prioritných tém alebo oblastí výskumu v rámci Centra predpokladáme vzhľadom na výskumné kapacity a aktuálne partnerstvá orientáciu na:

  • Pochopenie a zmiernenie extrémnych udalostí a kritických incidentov
  • Umožnenie technológií, informatiky a analytiky
  • Zlepšenie výkonnosti a odolnosti celého systému infraštruktúry
  • Posilnenie organizačnej, inštitucionálnej a komunitnej odolnosti
  • Zlepšenie politiky, rozhodovania a komunikácie.